Viete, kam autobusy cez víkend nechodia?

24. augusta 2010, rudolfkus, Nezaradené

Skúste hádať. Za socializmu tam boli chemické závody. Ľudia dostali podnikové byty a k nimi záhradky. Vytvorili si malú štvrť s kinom, školou, škôlkou, kultúrnym domom, knižnicou, plavárňou, bazénom, štadiónom, ihriskami.

Dnes tam autobus cez víkend nechodí, z detského ihriska je torzo, cesty sú rozbité od kamiónov a jediné, čo tu nájdete pre ľudí je pub, krčma, herňa, reštaurácia a pohostinstvo.  Jediný park nemá funkčné osvetlenie, chýbajú mu lavičky, poklopy na kanáloch.

Je to v Bratislave. Zabudnutá lokalita medzi Vajnorskou a Račianskou ulicou. Miesto kam sa môžete dostať dvoma nadchodmi z Račianskej, pričom jeden vyzerá ako z filmu o druhej svetovej vojne, a to hovorím bez nadsázky. A keď prechádzate cez druhý, tak neviete, čo je lepšie. Či bežať, alebo sa zakrádať, ak nechcete, aby vás prepadli.

Je to zvláštna štvrť. Uzavretá komunita, ktorá má problémy na každom kroku. Hoci nákladným vozidlám je vstup zakázaný, funguje tu kamiónový dopravca Tirex, ktorý má výnimku. A polícia už neskontroluje, či ide nákladiak do Tirexu, alebo cez štvrť len prechádza. Otrasy cesty, ktorá na to nebola dimenzovaná sa prenášajú na domy, ktorým praskajú steny, vodovodné potrubia, kanalizácia…

Zimná údržba je tu viac vecou náhody, než štandardom, na tri nové prechody pre chodcov sa čaká viac než rok a pol. Chýbajú tu lavičky, odpadkové koše, prekrytie čo i len jednej autobusovej zastávky.

A ak k tomu pridáme snáď sústavný zápach z Palmy (už nie z bývalej Dimitrovky), tak sa pýtam, či je to za trest, bývať tu.

Napriek tomu sem chodím rád. Ľudia si pomaly dávajú do poriadku svoje domy. Je to jediná štvrť, kde spolu robíme pravidelné brigády a bez pomoci samosprávy, zato však za pomoci rôznych grantov sme vytvorili detské ihrisko, obnovili basketbalové ihrisko, zakúpili lavičky do parku a na zastávky autobusov.

Prečo píšem tento blog? Nesmieme čakať, že nám pomôže niekto iný. Nesmieme čakať, že politici začnú plniť sľuby. Musíme si pomôcť sami! Na Nobelovej (ale aj inde v Novom Meste), to robíme prostredníctvom nášho občianskeho združenia. A niekedy zostaneme príjemne prekvapení, keď aj miestna samospráva, alebo štát, urobia čo majú.